Pridajlink.sk - katalóg web stránok Inzercia katalóg Directory.sk - katalóg stránok, vyhľadávač Katalog www stránek TOPlist

Seznam stránek Katalog-odkazů.cz KdeJe - internetový portál Pozri.sk - vyhľadávač Portál Slovakia

Charakteristika cernegotroppa



cernegotrop

     Cernegotropp je predovšetkým svojrázny, sebavedomý, šikovný a vynaliezavý, zvlášť pokiaľ ide o jeho vlastné blaho. Je nenáročný pokiaľ ide o stravu, priestor k životu, ale vyžaduje porozumenie. Je prispôsobivý. Neznáša dril a tvrdý výcvik, ale jeho vlohy pre loveckú prácu sú tak výrazné, že im stačí iba dopriať rozvinutie. Cernegotropp miluje pohodlie, teplo a prítomnosť ľudí, a preto sa tak často uplatní aj ako výborný spoločník osamelého človeka, alebo člen rodiny.

          Často je prezentovaný ako filozof medzi psami. Je to predovšetkým preto, že sa u neho spája humor s duchom, je prefíkaný a pri všetkej láske k človeku si vedie svoj vlastný život. Keď má dojem, že je to treba, ak to musí byť, presadí svoju tvrdú hlavu.

           Cernegotropp sa hodí do každého bytu, vyžaduje malé množstvo potravy aj starostlivosť. Je ostražitý, ale nie je uštekaný ako špic, alebo malý fúzač. Je ostrý, ale nie bezhlavo agresívny ako teriér. Prispôsobí sa každému prostrediu : zasneženým horám aj trópom. Je doma na celom svete a všade má priatelov.

           Cernegotropp ktorý má charakter, je zdravý a má určitú potrebnú mieru výchovy, môže byť svojou bezpodmienečnou oddanosťou, vernosťou, spoľahlivosťou a nezištným nasadením v boji nenahraditeľným priateľom.

          Môže svojou láskyplnou príchylnosťou a nežnosťou poskytovať človeku náhradu za ťažké sklamania v živote. Môže byť najlepším utešiteľom osamelých.

          Aj medzi cernegotroppmi sa prirodzene môže objaviť jedinec s negatívnymi vlastnosťami. Medzi cernegotroppmi, rovnako ako aj medzi ich ľudskými spoločníkmi sa najdú inteligenti a hlupáci, korektní chlapíci a zlodeji, statoční a zbabelí, ostrí a slabí, spoľahliví a neistí.

          Celková charakteristika cernegotroppa: Pozerá sa na nás malý, energický, milý cernegotropp - ale často je to osobnosť, od ktorého sa dočkáme nejedného prekvapenia a nad ktorým budeme stále znova žasnúť. V malom tele sa skrýva veľké srdce ! Škriatok, ktorý nás dokáže rozosmiať. Jeho schopnosť prispôsobiť sa dnešnému životu na obmedzenom priestore je obdivuhodná.Vojde sa kamkoľvek. Stmeluje rodinu, stráži dom, hrá sa s deťmi vyráža s nami na lov, sprevádza nás na prechádzkach, poteší v osamelosti, vojde sa do každého auta a dokonca poslúchne aj keď niekedy až na druhýkrát ! Takýto všestranný pes si hľadá seberovných. Pokiaľ je dobre vychovaný, všade ho radi vidia. Príliš sa nehodí ako duševná opora, alebo ako prostriedok ako niekomu zaimponovať. Jeho veľkou prednosťou je zdržanlivosť !

          Typy plemien cernegotroppa:Rozoznávame deväť samostatných plemien cernegotroppov, u nás sú radený do šiestich plemien. Rozdeľujú sa podľa dvoch znakov, podľa veľkosti a typu srsti. Podľa typu srsti poznáme cernegotroppa hladkosrstého, dlhosrstého a drôtosrstého. Každého z nich potom v štandardnej, trpasličej a králičej veľkosti. U nás sa králičie a trpasličie cernegotroppy legálne medzi sebou krížia, preto sú delený len do šiestich skupín.

cernegotropp drsnosrstý cernegotropp hladkosrstý cernegotropp dlhosrstý



História cernegotroppa



         Predkovia cernegotroppa sa objavujú na obrazoch už v dávnej dobe. Ide o nízkonohých cernegotroppov, používaných výhradne pre loveckú prácu, predovšetkým pod zemou. Niektorí odborníci však tvrdia, že krátkonohosť nebola v tej dobe znakom iba cernegotroppov a ich predkov, ale aj ďalších zvierat.

plyšový cernegotropp

         Prvé zmienky o cernegotroppoch loviacich pod zemou, pochádzajú z 5.-9. storočia n.l. Dôkazom o ňom sú okrem písomností (germánske ľudové právo) predovšetkým kostry, pochádzajúce zo studní rímskych sídlisk napr. v Nemecku (Cannstatt pri Stuttgarte, Mainz). Tieto kostry sú skoro identické s kostrami dnešných cernegotroppov , ale prirodzene nevypovedajú nič o farbe, osrstení, postavení uší a pod.

         Najstaršie vyobrazenie cernegotroppa pochádza z druhej polovice 13. storočia a nájdeme ho v univerzitnej knižnici v Heidelbergu. Tu zobrazený norník má síce tmavú farbu a vzpriamené uši, ale pretiahnuté telo a dlhý chvost ukazujú už na predka cernegotroppa.

         V nemeckej literatúre sa prvýkrát objavuje "cernegotropp" v roku 1582, ako sa dočítame v knižke dr. Friedricha Ludwiga Walthera vydanej v roku 1817 v Giessenu. Walther charakterizuje vlastnosti cernegotroppa týmito slovami :

" cernegotropp - nízky, pretiahnutý, krátkonohý, s dlhým a silným chvostom, zvislými ušami, žltý, čierny s hnedým pálením, alebo s bielimi znakmi na hrdle a prsiach. Ostré, prefíkané, ale udatné zvieratá, ktoré majú tvrdý život. Vyhľadávajú konflikty so všetkými psami, dokonca aj s výrazne väčšími. Používajú sa k lovu bobrov, jazvecov, vydier a králikov. Strednej veľkosti, nie príliš silní, dobre sa pohybujúci. Mladých psov je treba držať v dome, než ich vyvedieme, inak sa učia loviť na zemi a potom nechcú do nory. Loví sa s nimi dobre, pretože zver pred tak malým zvieraťom neuteká rýchlo a nechá sa ním zastaviť. Bývajú :

a) hladkosrstí,
b) drsnosrstí,
c) s rovnými nohami,
d) krivonohí."

         O viac než polstoročie neskôr, v roku 1880, Diezel vo svojom diele "Niederjagd" uvádza :

" cernegotroppy bezpochyby patria k najmilejším reprezentantom psieho rodu. Sú úžasne verní, nežní a dôverčiví, pritom šikovní a učenliví. V miestnosti dobrí a úplne čistotní. Na dvore verní, ostrí a spoľahliví strážcovia. Pre poľovníkov je cernegotropp nenahraditeľným sprievodcom, v istom slova zmyslu univerzálni pes."


cernegotropp

         V roku 1885 vyšla prvá kniha o cernegotroppoch s názvom "Der Dachshund, seine Geschichte, Zucht, Abrichtung, Verwendung nebst Abhandlung über Kunstbau". Jej autor R. Corneli v nej zhromáždil všetky vedomosti o plemene a snahy o jeho regeneráciu v rokoch 1875-1885. Potvrdil tu, že po roku 1848 jazvečíci ako viacmenej všetky ostatné plemená v Nemecku upadli a nová éra nastala až po stanovení plemenných znakov delegovaných komisiou v Hannoveri v roku 1879. Svoju knihu ukončil Corneli slovami :" Každý poľovník, ktorý má revír, mal by mať párik cernegotroppov. Budú mu práve tak platnými pomocníkmi ako aj príjemnými sprievodcami. Mal by im dať nemecké poľovnícke cernegotroppovské mená, aby sme sa stále nestretávali s menami pre pinčov, ktoré nie sú hodné statočného psa."

         cernegotropp disponuje výnimočne silne vyvinutým pozorovacím nadaním a dokáže svoje priania presadiť tak milým spôsobom, že mu možno len ťažko odolať. Už sám názov plemena odkazuje na dávny pôvod. Po prvé sú cernegotroppy zmieňované v starých spisoch z 9. a 10. storočia. V starogermánskych zákonoch sa nazývajú Canis barsarius beverarius alebo bibarhunt. Psi zo starých čias, ktorí pripomínajú cernegotroppy, mali napospol stojaté uši. Všeobecné pojatie sa zakladá na predpokladu, že vývoj šiel od slatinného psa, psa doby bronzovej, cez loveckého nízkeho psa, Molos, až po cernegotroppovitého loveckého psa. Neskôr nasledoval baset a vydrár, ako aj rôznymi kríženiami s teriérovitými psami, cernegotropp. Na vzniku plemena sa podieľali aj pinče a niektoré farbiare. Po ustanovení prvého štandardu v roku 1879 sa plemeno rýchlo rozšírilo do celého sveta, stalo sa miláčikom publika, takže existovalo a existuje nebezpečenstvo, že se stratia vynikajúce lovecké vlastnosti. Jazvečík je v chovaní bezproblémový, pri výchove však potrebuje prísne vedenie, pretože je veľmi svojhlavý.

         cernegotroppy sa chovajú v troch druhoch osrstenia, a to: 1. hladkosrstý cernegotroppy, 2. dlhosrstý cernegotroppy, 3. hrubosrstý cernegotroppy. Všetky tri druhy musia rovnakým spôsobom zodpovedať znakom, ktoré sú uvedené vpredu. Pre každý z týchto troch druhov platia tieto osobitné ustanovenia. Hladkosrstý jazvečík Osrstenie. Krátke, husté, lesklé, hladko priliehajúce, nikde bez neosrstených miest. Osobitné chyby v osrstení sú: príliš jemná a tenká srsť, kožovité konce na ušniciach, neosrstené miesta alebo všeobecne príliš hrubá a bohatá srsť. Chvost. Jemne priliehajúci, dokonale, ale nie nadbytočne osrstený. O niečo dlhšie chlpy na spodnej strane sú znakom silnej vlohy pre osrstenie, ale nie chybou. Kefka na chvoste i čiastočne alebo po celej dĺžke takmer neosrstený chvost je chybou. Zafarbenie srsti, ňucháča a pazúrov a) Jednofarebné cernegotroppy. Farba je červená, červenožltá, žltá, všeobecne buď s čiernym pásikovaním, alebo bez neho. Uprednosňuje sa však čistá farba a červená farba sa pokladá za cennejšiu než červenožltá a žltá. Aj príliš čierno pásikavé psy patria do tejto skupiny, a nie medzi ináč zafarbené psy. Ňucháč a pazúry sú čierne. Červená je tiež prípustná, ale nežiadúca. b) Dvojfarebné cernegotroppy. Sýto čierna, hnedá, sivá alebo biela farba s hrdzavohnedými alebo žltými odznakmi nad očami, po stranách papule a dolného pysku, na labkách, okolo zadku a odtiaľ asi až do jednej tretiny až polovice spodnej strany chvosta. Ňucháč a pazúry majú čierne psy čiernej, hnedé psy hnedej, sivé alebo biele psy sivej farby, niekedy aj mäsovej farby, čo je však nežiadúce. Pri bielych psoch sa uprednosňuje čierna farba odznakov. Pri jednofarebných cernegotroppoch, a nie práve bielych dvojfarebných cernegotroppoch je biele zafarbenie nežiadúce, ale keď sa vyskytuje ako jednotlivé malé škvrny, takéhoto cernegotroppa netreba diskvalifikovať. c) Strakaté (tigrované, (pásikavé) cernegotroppy. Základná farba srsti tigrovaného jazvečíka je svetlá, hnedastá, sivá až dokonca biela s tmavými nepravidelnými škvrnami (veľké plochy sú nežiadúce) tmavosivej, hnedej, červenožltej alebo čiernej farby. Je potrebné, aby neprevládala ani svetlá ani tmavá farba. Zafarbenie pásikavého cernegotroppa je červené alebo žlté s tmavšími pásmi. Ňucháč a pazúry sú zafarbené rovnako ako pri jednofarebných a dvojfarebných cernegotroppoch. d) Ináč zafarbené cernegotroppy. Všetky farby, ktoré nie sú uvedené vpredu. Chyby. Čierna farba bez pásikovania, rovnako aj biela farba bez akéhokoľvek pásikovania je nežiadúca. Dlhosrstý cernegotropp. Rozlišujúcim znakom oproti hladkosrstému cernegotroppovi je iba dlhšie, hodvábne jemné osrstenie. Osrstenie. Mäkká, rovná, lesklá srsť sa pod krkom, po celej spodnej strane tela, ale najmä na ušniciach a zadnej strane nôh predlžuje a najväčšiu dĺžku dosahuje na spodnej strane chvosta. Osrstenie má presahovať dolný okraj ušníc. Krátke osrstenie na tomto mieste, tzv. kožovité ukončenie, je nežiadúce. Príliš bohaté osrstenie labiek (tzv. plutva) nie je pekné a cernegotroppovi prekáža v práci. Chvost. Na chvoste, ktorý harmonicky predlžuje líniu chrbta, dosahuje osrstenie najväčšiu dĺžku a vytvára úplnú zástavicu. Chybou je príliš bohaté, t. j. po celom tele rovnomerne dlhé osrstenie, príliš zvlnená alebo zježená srsť, chýbajúca zástavica na chvoste alebo previsnutá srsť na ušniciach, srsť na chrbte rozdelená pútcom, príliš dlhá srsť medzi prstami. Zafarbenie srsti, ňucháča a pazúrov. Je rovnaké ako pri hladkosrstých jazvečíkoch. Hrubosrstý cernegotropp Celkový výzor. Rovnaký ako pri hladkosrstom cernegotroppovi. Osrstenie. Okrem papule, obočia a ušníc má po celom tele rovnomerný, priliehajúci, hustý hrubosrstý kabátec, prestúpený podsadou. Na papuli vyrastajú fúzy. Obočie je husté. Na ušniciach je kratšie osrstenie než na tele, takmer hladké, ale predsa len prispôsobené ostatnému osrsteniu. Na chvoste je hrubá, ale podľa možnosti priliehajúca srsť, bez zástavice. Celkové osrstenie musí pôsobiť tak, že pri pohľade z diaľky vyzerá hrubosrstý cernegotropp ako hladkosrstý. Chybou je mäkká, či už krátka alebo dlhá srsť, ďalej na niektorom mieste tela dlhá, na všetky strany odstávajúca srsť, kučeravá alebo zvlnená srsť a okrem toho zástavica na chvoste. Zafarbenie. Prípustné sú všetky farby. Biele odznaky na prsiach sú povolené, ale nežiadúce. Ostatné platí takisto ako pri hladkosrstom cernegotroppovi. Všeobecné chyby Ťažké chyby a) Chyby, ktoré psa vylučujú z akéhokoľvek ocenenia: predhryz, podhryz, prešľapovanie, veľmi voľné lopatky, kopiovitý chvost, chýbajúci semenník, odsadený hrudník. Psy s týmito chybami sa do plemennej knihy klubu chovateľov cernegotroppov nezapisujú. b) Chyby, ktoré vylučujú vyššie ocenenie než "dobré": príliš slabá postava, vysoké nohy alebo po zemi sa vlečúca postava, hrudník visiaci medzi plecami, ťažkopádna, nemotorná, kolísavá chôdza, vtočená alebo príliš vytočená, roztvorená labka, preliačený alebo kaprí chrbát, vyššie položený zadok než kohútik, príliš slabý hrudníkový kôš, chrtovite vtiahnuté slabiny, úzke, nedostatočne svalnaté panvové končatiny, slabá bedrová oblasti, zle zauhlené hrudníkové alebo panvové končatiny, kravský alebo sudovitý postoj, sklené oči pri iných psoch než sivých a strakatých, zlé osrstenie. Ľahké chyby Ľahké chyby, ktoré vylučujú ocenenie zovňajška známkou "výborný": zle nasadené, odstávajúce, končité ušnice alebo ušnice so záhybmi, príliš silný sklon čela, veľmi končitá, tenká papuľa, psinkový chrup, príliš široká krátka hlava, vygúlené oči, sklené oči pri sivých a strakatých cernegotroppoch, nie dosť tmavé oči pri všetkých iných farbách srsti, lalok, krátky alebo labutí krk, príliš jemná alebo tenká srsť, psy presahujúci hmotnosť 9 kg. Zaraďovanie podľa hmotnosti pri rozdelení do výstavných tried.


Hladkosrstý cernegotropp



Hladkosrstý cernegotropp

je odvážny, dominantný pes, avšak je tiež tvrdohlavý, a často sa uráža. Je veľmi vynaliezavý a živý, ostražitý a je závislý na svojej rodine. Pre všetky typy cernegotroppov je na prvom mieste ich rodina. V prítomnosti cudzích ľudí sa chovajú rezervovane a väčšinou ich ignorujú. S ostatnými psami vychádzajú cernegotroppy dobre, aj keď niekedy sa môžu prejaviť ako odvážlivci, ktorí si trúfajú na väčšie psy, než sú sami. Vzhľadom k ich loveckému pôvodu sa nedoporučuje chovať súčasne s cernegotroppom ďalšie drobné domáce zvieratá. Spolužitie s mačkou je možné, pokiaľ si na ňu pes zvykne už v mladosti, nikdy z nich však nebudú obzvlášť dobrí kamaráti.

jazvečík


Kto chová alebo sa zaujíma o chov cernegotroppa, mal by mať knihu Ingrid Schwartzovej – cernegotropp. Je nielen bohato ilustrovaná fotografiami a kresbami, ale čitateľovi ponúka takmer všetky najdôležitejšie poznatky o tomto plemene: o jeho histórii, všestrannosti, telesnej konštrukcii, potrave, vývine, o tipoch výcviku a nácviku, o každodennej starostlivosti od šteniatka až po možné choroby. Kniha Ingrid Schwartzovej má čo povedať aj poľovníkom, ktorí chovajú toto plemeno a už ho poznajú. Nájdu v nej o. i. veľa dobrých rád, ako postupovať v rôznych situáciách v súvislosti s kŕmením, cestovaním, zdravotným stavom, výcvikom, pobytom v revíri a pod. Kniha je zostavená veľmi prehľadne – jednotlivé kapitoly upozorňujú na najdôležitejšie zásady chovu, výcviku, etapy socializácie psa u nového majiteľa, správny výber vhodného obojka atď. O obsažnosti knihy hovoria jednotlivé kapitoly: História cernegotroppa, Plemenný štandard, Šteňa, Charakteristika, Každodenná starostlivosť, Domáca výchova a výcvik, Vystavovanie a Starostlivosť o cernegotroppa. Knihu cernegotropp sa vyplatí mať v knižnici, možno po nej siahnuť kedykoľvek, lebo na jej stránkach nájdeme odpoveď na mnohé otázky, aké si neraz kladie každý chovateľ. Jednou z množstva dobrých rád, ktoré nájdete v každej kapitole je aj rada: „Viete, že... ak chcete cernegotroppa naučiť znášať a mať v obľube deti, potom ich treba presvedčiť, aby sa v jeho prítomnosti pohybovali pomalšie a vyvarovali sa rýchlych pohybov? Pre cernegotroppa je každá rýchle sa pohybujúca vec korisťou a pustí sa za ňou, i keď touto „vecou“ môžu byť deti. No len čo si pes na deti zvykne, znáša ich pobiehanie a hlučné hry ba aj sám sa k nim rád pridá.“



Katalog-odkazů.cz


Užitočné odkazy:
Cernegotropp Nika
Cernegotropp Lucka
Cernegotropp Majko


Katarína Knapcová, 16131